Superodpočet na výskum a vývoj 25 April 2017

Ayming pre finance.sk: Využitie superodpočtu na výskum a vývoj v praxi

Spoločnosti, ktoré realizujú vývojové alebo inovatívne projekty, si môžu na ne vynaložené výdavky dvakrát odpočítať od základu dane.

Výdavky sa prvýkrát objavia v účtovníctve ako bežné výdavky zdaňovacieho obdobia a druhýkrát je možné nimi znížiť daňový základ, do výšky 25% - 50 %, v rámci tzv. superodpočtu na výskum a vývoj. Daňová úspora firmy sa môže pohybovať ročne v rádoch tisícov až státisícov eur. Hlavnou výhodou superodpočtu na výskum a vývoj je skutočnosť, že za splnenia zákonných podmienok je naň právny nárok.

Aké sú ale základné pravidlá pre správne uplatnenie superodpočtu v praxi?

1. Dokážte, že je projekt vývojový

Daňový úrad bude pri kontrole správneho uplatnenia superodpočtu posudzovať vývojový charakter projektu. Prvým krokom k správnemu uplatneniu superodpočtu na výskum a vývoj je preto správne identifikovať projekty, ktoré spĺňajú parametre výskumu a vývoja, tzn. obsahujú citeľný prvok novátorstva a prekonanie technickej neurčitosti. Jednou z najťažších úloh pri internom spracovaní superodpočtu je presné určenie toho, čo je ešte pre danú firmu rutina a čo je už vývoj. Vhodný projekt pre superodpočet je projekt, počas ktorého si daná spoločnosť rozširuje svoje skúsenosti o nové, v konkrétnej situácii doteraz nevyskúšané riešenie. Vždy je nutné posúdiť a dať do súvislostí, či je projekt pre danú firmu skôr rutina alebo sa vďaka nemu rozšírilo interné know-how. Firma by mala byť schopná preukázať, v akých ohľadoch sa ich produkt, technológia alebo postup líši od bežne vyrábaných produktov a technológii, prípadne od bežne využívaných postupov. Ďalším parametrom vhodného projektu je existencia rizika, že sa projekt nepodarí spracovať a dokončiť presne podľa pôvodného plánu, inými slovami, že jednotlivé fázy projektu neboli pre firmu od začiatku zrejmé a plánovateľné. Veľmi zjednodušene možno povedať, že pre superodpočet sú vhodné projekty, u ktorých nie je konkrétnej firme riešenie projektu dopredu známe alebo verejne, prípadne ekonomicky, dostupné. U takýchto projektov nemáme vopred úplne jasno v tom, aký bude výsledok, alebo v akom čase ho dosiahneme, alebo aká k nemu povedie cesta.

V prípade daňovej kontroly je nutné mať vyššie uvedené technické aspekty projektu odborne popísané.

2. Formálne spracovanie je dôležité

Zákonnou podmienkou uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj je spracovať dokument "Projekt výskumu a vývoja". Projektom výskumu a vývoja musí obsahovať najmä základné údaje o firme, ktorými sú názov a sídlo spoločnosti, daňové identifikačné číslo, u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a miesto podnikania, dátum začiatku a predpokladaného ukončenia realizácie projektu výskumu a vývoja, ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení, celkové predpokladané výdavky na realizáciu projektu a predpokladané výdavky v jednotlivých rokoch realizácie projektu. Projekt výskumu a vývoja musí byť podpísaný pred začatím jeho realizácie osobou oprávnenou konať za daňovníka. Do uvedeného dokumentu odporúčame uvádzať konkrétne konečné aj dielčie ciele projektu, ktoré sú vyhodnotiteľné po ukončení projektu a tiež spôsob ako ich dosiahnutie bude firma následne overovať a dokladovať (napríklad realizácia záverečných skúšok, priebežné merania, overenie prototypu, skúšobná prevádzka, atď.). Ak sa doba trvania projektu alebo rozpočet projektu budú v priebehu jeho riešenia meniť, musí firma k pôvodnému dokumentu pripraviť dodatok, kde jeho trvanie, prípadne plánovaný rozpočet s odôvodnením zmení alebo upresní.

Pri daňovej kontrole je správca dane oprávnený vyzvať firmu na predloženie projektu výskumu a vývoja do osem dní odo dňa doručenia výzvy.

3. Nezanedbajte projektové riadenie

Ak firma uvažuje o využití superodpočtu na výskum a vývoj, mala by sa tiež zaoberať svojim interným projektovým riadením. Pred využitím superodpočtu je dobré pripraviť internú smernicu na sledovanie projektov výskumu a vývoja a spôsob, akým sa budú projekty firmy zaraďovať do kategórie výskumu a vývoja. Každý projekt by mal mať stanovený odborný riešiteľský tím, ktorý bude zodpovedný za dosiahnutie výsledkov projektu a dodržanie stanoveného harmonogramu a rozpočtu. Ku každému projektu odporúčame stanoviť vopred jasný spôsob kontroly a vyhodnocovania výsledkov projektu v každej jeho fáze, napr. pravidelné porady tímu, kontrolné dni, laboratórne testy, skúšky prototypu, spustenie poloprevádzkovej výroby, atď. Odporúčame tiež uchovávať písomné záznamy ako napríklad zápisy z porád tímu, skúšobné denníky, priebežné správy o plnení cieľov projektu, atď. Po ukončení projektu je vhodné pripraviť záverečnú správu o priebehu a výsledkoch projektu, zhodnotiť dodržanie plánovaného harmonogramu a rozpočtu.

4. Správny výpočet uplatniteľných výdavkov a ich interná evidencia

Na každý projekt je nutné správne identifikovať uplatniteľné výdavky, stanoviť metodiku ich výpočtu a viesť k nim oddelenú evidenciu. Medzi uplatniteľné výdavky spadajú mzdy a zákonné odvody na riešiteľov projektu, prevádzkové výdavky (materiál, energie, atď.), odpisy hmotného a nehmotného majetku, náklady vynaložené na patenty a certifikácie, a výdavky na služby a nehmotné výsledky výskumu a vývoja nakúpené od univerzít či výskumných organizácií.

Celý článok nájdete na:http://www.finance.sk/179568-vyuzitie-superodpoctu-na-vyskum-a-vyvoj-v-praxi/