13 September 2018

Inovácie sa pohli, stále je čo dobiehať

Rozhovor s Kristínou Šumichrastovou o inováciách a superodpočte na výskum a vývoj pre Hospodárske noviny.

Firma, ktorá realizuje inovatívne alebo vývojové projekty, si môže druhýkrát odpočítať od daňového základu výdavky na takéto projekty. Získať tak môže až 21-tisíc eur z každých 100-tisíc eur, vraví Kristína Šumichrastová, riaditeľka poradenskej spoločnosti Ayming.

Už viac ako 30 rokov sa vaša spoločnosť špecializuje na problematiku odpočtu na výskum a vývoj v Európe. Mohli by ste uviesť niekoľko zaujímavých príkladov firiem, ktoré rozbehli vývojové projekty?

Realizuje sa ich niekoľko. Aktuálne spolupracujeme približne so stovkou veľmi zaujímavých inovatívnych firiem. Spomeniem napríklad projekty spoločnosti TROLIGA BUS, ktorá vyvíja autobus na hybridný pohon a akumulátorový autobus. Môžeme ich považovať za unikát nielen v oblasti šetrenia životného prostredia. Ďalej spoločnosť Tomark sa zaoberá vývojom, konštrukciou a výrobou celokovových dvojmiestnych ultraľahkých športových lietadiel. Unikátne projekty rieši aj Stakotra Manufacturing - ide o spoločnosť, ktorá vyvíja konštrukcie horských dráh. Spoločnosť MTS sa venuje vývoju výrobných technológií a unikátnych výrobných liniek. A napokon spomeniem ešte LKT, ktorá sa svojím know-how zaraďuje medzi popredných európskych výrobcov lesnej kolesovej techniky a v rámci tejto oblasti realizuje aj svoje vývojové projekty. 

Aká je situácia na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie aj mimo nej?

Slovensko sa dlhodobo drží v prvej päťdesiatke najinovatívnejších krajín sveta, momentálne sa podľa najnovšieho merania inovatívnosti ekonomík s názvom Global Innovation Index 2018 zaradilo na 36. priečku. V rámci krajín Európskej únie je Slovensko zaradené v kategórii „mierni inovátori“, takže rezervy v inovačnom potenciáli tu určite sú.

Kto je na popredných priečkach?

Už tradične vedú severské štáty, Nemecko, Holandsko a Spojené kráľovstvo. Najinovatívnejšou krajinou v Európe zostáva Švajčiarsko. Mimo Únie sú najinovatívnejšími krajinami USA, Singapur, Hongkong.

V čom sme špičkou v inováciách a kde sú, naopak, naše slabé miesta?

Inovácie na Slovensku sa zameriavajú hlavne na oblasť informačných a komunikačných technológií. Slovensko vyniká napríklad v oblasti kyberbezpečnosti, teda v oblasti bezpečnosti a antivírusového softvéru. Je tiež špičkou v inováciách v bankovníctve. Naopak, zaostávame v biomedicíne a robotike.

Myslíte si, že štát v tejto oblasti urobil všetko pre to, aby sa naše firmy presadili a uspeli v tvrdej konkurencii?

Slovensko zavádza legislatívu superodpočtu veľmi neskoro oproti okolitým štátom, v tomto ohľade teda pre konkurencieschopnosť slovenských podnikov štát neurobil všetko. Sme výrazne pozadu s mierou verejného financovania inovácií v rámci EÚ, a to dlhodobo. Odpočet výdavkov na výskum a vývoj mal byť do legislatívy zavedený už dávno, a to najmä v kontexte znižovania podpory prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov. Musíme však konštatovať, že aktuálny prístup ministerstva financií je veľmi profiremný, a to je pozitívny signál. Pozitívny príst

up vidím jednak vo výklade zákonných ustanovení o odpočte na výskum a vývoj, napríklad aj v operatívnom riešení dotazov a otázok firiem ako odpočet správne uplatňovať zo strany ministerstva financií. Toto napríklad vôbec nefunguje v Českej republike.

Predsa sme sa pohli z miesta. V čom máme ešte medzery?

Myslím si, že môžem už teraz povedať, že slovenský zákonodarca a ministerstvo financií plne chápu dôležitosť tohto nástroja podpory inovácií a snažia sa ho implementovať efektívne. To je dobrá správa pre slovenské firmy. Rovnako je dobrým impulzom aj zavedenie Patent Boxu. Na druhej strane, sú štáty, kde je legislatíva odpočtu na výskum a vývoj viac štruktúrovaná tak, aby zodpovedala národnej inovačnej stratégii. Existuje napríklad špeciálny režim pre startupové firmy, ktoré sú prvé roky existencie často v strate a potrebujú priame financovanie. Tento režim, takzvaný cash-back, umožňuje získať firme daňový kredit v prípade daňovej straty. Ďalej existujú špeciálne režimy pre strategické segmenty daného štátu (väčšinou oblasť high-tech, bio- a nanotechnológie) s vyššou mierou podpory. Takže je čo zlepšovať.

Firmy môžu využívať dotácie a granty. Aká je situácia v tom?

Pri efektívnom verejnom financovaní inovácií je dôležitá práve kombinácia priamej a nepriamej podpory. Priama v podobe dotácií je určená vybraným firmám, ktoré splnia prísne kritériá daného dotačného programu a danej výzvy. V mnohých prípadoch dostanú relatívne vysokú podporu, niektoré projekty sú spolufinancované z verejných zdrojov až do výšky 40 percent. Celý proces je však veľmi časovo a administratívne náročný a netýka sa plošne všetkých inovatívnych firiem. Naopak, superodpočet na výskum a vývoj je nástroj, ktorý má byť zo svojej podstaty maximálne pružný tak, aby ho mohla využiť väčšina inovatívnych firiem v danej krajine. Je určený na akýkoľvek inovatívny alebo vývojový projekt. Firma si odpočet môže uplatniť každý rok a celý proces nie je tak administratívne náročný ako v prípade dotácií. Výška spolufinancovania z verejných zdrojov je síce nižšia ako pri dotáciách, ale na druhej strane je na ňu právny nárok. 

 

 Kliknutím na obrázok sa zobrazí celý rozhovor.

 Zdroj: Hospodárske noviny