Autori
Inovácie sú kľúčovým motorom rastu každej modernej firmy, čo je základom ekonomického progresu krajiny. Na Slovensku je pritom jedným z hlavných nástrojov podpory superodpočet (odpočet na výskum a vývoj). Celkový počet 549 podnikov, ktoré si ho v roku 2024 uplatnili, naznačuje síce mierne stúpajúcu tendenciu. Ak štát tento medzinárodne etablovaný nástroj neposilní, na vizitku krajiny s inovatívnou ekonomikou môžeme nadobro zabudnúť.
S nedávnym riadnym termínom podávania daňových priznaní sa rozhodlo množstvo firiem využiť odpočet na výskum a vývoj, ktorý im umožňuje znížiť svoje daňové povinnosti a uvoľniť prostriedky na ďalší rozvoj. V roku 2024 si na Slovensku nárok uplatnilo 549 podnikov, ktoré na daniach ušetrili v rámci vyše 1500 projektov celkovo 56,1 milióna eur. Z finančného hľadiska dominovali veľké firmy, aj keď aj ich počet klesá. Iba 84 si uplatnilo odpočet vyšší ako 500-tisíc eur, táto skupina si však rozdelila ¾ celkového objemu úspor (približne 36 miliónov eur).
Naopak, zvyšných 86 % podnikov, prevažne z kategórie malých a stredných, si delilo zvyšnú štvrtinu celkovej daňovej úspory. Podľa dát si v roku 2024 uplatnilo opakovane odpočet na výskum a vývoj 83 % slovenských firiem, pričom najväčšiu časť – 36 % bolo práve malých, 26 % mikro, 24 % stredných a 14 % veľkých podnikov.
Západ Slovenska dominuje, susedia unikajú
Výrazné rozdiely v roku 2024 sa prejavujú aj pri pohľade na regionálne a sektorové rozloženie. Podpora inovácií je silne koncentrovaná v západnej časti Slovenska, zatiaľ čo iné regióny výrazne zaostávajú.
Dominancia hlavného mesta podľa nás úzko súvisí so sektorovým zameraním. Najväčší podiel na úsporách má odvetvie chémie a plastov (20,87 %), tesne nasledované IT sektorom (19,04 %) a strojárstvom (18,06 %) či automobilovým priemyslom (8,17 %). Silné zastúpenie IT firiem tak priamo prispieva k vedúcej pozícii Bratislavského samosprávneho kraja, ktorému z diaľky konkurujú Košický a Trenčiansky.
Aj keď napriek celkovej stagnácii počtu firiem zostáva priemerná daňová úspora na jednu spoločnosť stabilná – na úrovni 100-tisíc eur – susedia zo strednej Európy nám v tomto ohľade utekajú. V Česku to totiž bolo okolo 730, v Maďarsku do 1500 či v Poľsku dokonca vyše 3550 firiem.
Slovensko patrí k najhorším v Európe vo výdavkoch na výskum a vývoj, v pomere k HDP. Kým v EÚ je priemer viac ako 2,2 %, Slovensko nedosahuje ani 1 %. Posunuli sme sa na 0,98 %, no i tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi.
Každé euro podpory prostredníctvom odpočtu generuje 1,5 eura dodatočných investícií do výskumu a vývoja (pri veľkých podnikoch sú to 2 eurá).
Vrtkavá legislatíva vyvoláva otázniky
Okrem obáv z regulačného rizika či slabšej informovanosti mohla a môže mať citeľný dopad na atraktivitu odpočtu na výskum a vývoj práve kľúčová legislatívna zmena, ktorá v roku 2022 znížila podporu z 200 % na 100 % oprávnených výdavkov.
Slovensko namiesto toho, aby vyslalo jasný signál, že chce byť atraktívnym miestom pre realizáciu výskumu a vývoja, stratilo veľkú časť svojej daňovej konkurencieschopnosti práve v oblasti, kde ju malo najvýraznejšiu.“
Narážajúc na fakt, že si ho v roku 2024 u nás uplatnilo 88 nových spoločností.
Aktuálne súkromné výdavky na výskum a vývoj aktuálne dosahujú približne 0,59 % HDP. Cieľ 1,2 % HDP do roku 2030 tak de facto znamená potrebu ich zdvojnásobenia. Paradoxom pritom zostáva fakt, že hoci naša krajina deklaruje ambiciózny cieľ – zvýšiť súkromné výdavky na výskum a vývoj – zdráha sa systematicky posilniť nástroj, ktorý má na investičné rozhodovanie podnikov najpriamejší dopad (odpočet na výskum a vývoj).
Legislatívna neistota a znížená miera podpory odrádzajú nových záujemcov, najmä z radov malých a stredných podnikov. Namiesto spúšťania nových inovačných projektov sa firmy sústreďujú skôr na optimalizáciu tých existujúcich, čo má negatívny vplyv na ich možnosť konkurovať v náročnom období a zvládať krízové obdobia. Ako člen medzirezortnej odbornej pracovnej skupiny sme mali v minulých rokoch možnosť podieľať sa na príprave návrhov zmien, ktoré by prispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia a zvýšeniu efektívnosti odpočtu na výskum a vývoj. Cieľom návrhu nebolo zvýšiť ,daňovú výnimku´, ale zvýšiť právnu istotu pri jeho uplatňovaní, zjednodušiť jeho aplikáciu, zosúladiť legislatívu s modernou realitou, odstrániť konflikty medzi osvedčením a odpočtom, zapojiť väčší počet malých a stredných podnikov či motivovať veľké podniky ponechať výskumové a vývojové aktivity doma.
Pozor na (dodatočnú) kontrolu
Výhodou je, že odpočet na výskum a vývoj nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a že spoločnostiam naň vzniká automaticky nárok. Odporúčame nechať ho na ozajstných odborníkov. S nesprávne uplatneným odpočtom sa firma ľahko môže dostať do závažných problémov. Za posledných rokov uskutočnila Finančná správa SR dovedna 12 kontrol a až v polovici prípadov skonštatovala nález v celkovej hodnote 1 706 713 eur.
Obrovská výhoda odpočtu spočíva v tom, že nepodlieha schvaľovaniu, avšak štát môže prísť na kontrolu až päť rokov spätne. Ak výsledok kontroly bude negatívny, firma musí doplatiť daň, penále a úroky z omeškania, ktoré sa môžu vyšplhať do závratných výšok a prevýšiť aj vygenerovanú úsporu.
Prvým krokom je správna identifikácia, či je spoločnosť na odpočet kvalifikovaná, teda či skutočne realizovala výskumno-vývojový projekt. Správne posúdenie je kľúčové a práve chýbajúce skúseností sú najčastejším dôvodom veľkých chýb.
Naše dáta poukazujú na jeho slabiny, akými sú koncentrácia benefitov u veľkých hráčov, pokles záujmu nováčikov a výrazné regionálne nerovnosti. Tieto aj ďalšie záležitosti sú priamym dôsledkom legislatívnej štruktúry mechanizmu odpočtu. Podmienkou budúceho rastu je zjednodušenie a stabilnejšie ukotvenie pravidiel, väčšia predvídateľnosť a zníženie administratívnej záťaže.“
Paradoxne aj napriek súčasnej realite zostáva odpočet na výskum a vývoj kritickým pilierom podpory inovácií pod Tatrami. Až 40 % všetkých súkromných výdavkov do výskumu, vývoja a inovácií je podporených práve cez tento nástroj.
Odpočet na výskum a vývoj nie je neznámy experiment, ale medzinárodne etablovaný nástroj podpory výskumu a vývoja, ktorý má preukázateľný efekt. Najväčším rizikom je, že Slovensko aj naďalej zostane krajinou, kde sa inovácie viac deklarujú ako realizujú. Otázka preto nestojí tak, či si môžeme dovoliť ho posilniť, ale či si môžeme dovoliť ho neposilniť, ak chceme byť inovatívnou ekonomikou…
