Zavrieť

Vláda zmarila vedu a výskum, superodpočet je polovičný. Lákadlo na nižšie dane stráca výhodu

Ušetrite s nami na daniach vďaka superodpočtu na výskum a vývoj > Aktuality > Uncategorized > Vláda zmarila vedu a výskum, superodpočet je polovičný. Lákadlo na nižšie dane stráca výhodu
Uncategorized
20/02/2023

Časopis TREND nás vyzval k odpovediam na otázky týkajúce sa najvyužívanejšieho nástroja na financovanie inovácií, superodpočtu. Za tím Ayming Slovensko popísal aktuálnu situáciu Marek Repko.

Marek je absolventom Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Vďaka superodpočtu na výskum a vývoj pracuje už 5. rok s TOP inovatívnymi spoločnosťami na Slovensku. V spoločnosti Ayming, ktorá sa venuje financovaniu inovácií už viac ako 35 rokov, začínal ako konzultant pre inovácie a v súčasnosti pracuje na pozícii Head of Operations.

Pri sadzbách superodpočtu sa Slovensko vrátilo späť do roku 2018. Legislatívne zmeny zhoršili podmienky na trhu, vytratila sa konkurencieschopnosť

Hoci štátna podpora firemných investícií do vedy a výskumu klesá, viaceré firmy využívajú aspoň tie možnosti, ktoré majú k dispozícii. Takzvaný superodpočet, teda dodatočné odpísanie nákladov nasmerovaných do inovácií, si podľa predbežného zoznamu finančnej správy v roku 2021 uplatnilo takmer 500 subjektov pri realizácii zhruba 1 400 projektov. Celková čerpaná suma vyskočila na rekordných 267 miliónov eur, vďaka čomu si firmy mohli v súhrne znížiť daň z príjmov o 56 miliónov eur.

Za rekordom sa však skrýva najmä plánované zníženie štátnej pomoci. Pôvodnú sadzbu 25 percent, platnú v rokoch 2015 až 2017, úrady postupne zdvihli až na úroveň 200 percent. Od januára 2022 ju však vláda Eduarda Hegera znížila na 100 percent, čím ju vrátila teda na úroveň roku 2018. To primälo firmy žiadať o superodpočet viac ako kedykoľvek predtým, pretože chceli ešte využiť dvojnásobnú sadzbu.

Najvyšší superodpočet si za rok 2021 uplatnili oceliarne U.S. Steel Košice, a to rekordných 65 miliónov. Košická fabrika superodpočet využíva už od roku 2015.

„Cieľom našich výskumných projektov je predovšetkým zvyšovanie kvality výrobkov i výskum nových riešení pre zákazníkov,“ prezrádza pre TREND hovorca spoločnosti Ján Bača. V najbližšom období sa zamerajú na projekty zvyšujúce kvalitu produkcie, ale potenciálne môže ísť aj o riešenia zamerané na možnosti dekarbonizácie oceliarskej výroby, znižovanie energetickej náročnosti či na projekty smerované do digitalizácie a automatizácie výrobných procesov.

Medzi poberateľmi superodpočtu boli aj malé a stredné firmy. „Je to pre nás veľmi efektívny nástroj financovania inovácií. Cez úspory na firemnej dani nám umožňuje investovať do výskumno-vývojových projektov, čo zvyšuje našu konkurencieschopnosť na trhoch v zahraničí, kde pôsobíme,“ hovorí konateľ IT spoločnosti Makers Ján Masaryk. Nedávno napríklad jej pracovníci pomáhali definovať firme z Dánska architektúru a technológie pre monitorovanie a optimalizáciu varenia piva.

Len pre veľkých

Hegerova vláda zmenou legislatívy v princípe spôsobila, že čiastočne zmizne podhubie pre firmy, ktoré chceli prinášať do praxe inovatívne riešenia a tie obmedzia rôzne zaujímavé investície. Dôvod je zrejmý – úspora na daniach je oveľa nižšia. Kým napríklad v roku 2021 firma investovaním 100-tisíc eur do výskumu a vývoja ušetrila na daniach 42-tisíc eur, za rok 2022 to bude už len 21-tisíc eur.

Nižšia sadzba vo výške 100 percent sa vzťahuje na odpočet nákladov na VaV v zdaňovacom období 2022. Čiže daňovníci si ju môžu uplatniť až pri podaní daňového priznania za daný rok, teda do 31. marca 2023, objasňuje pre TREND Martin Kiňo, partner audítorskej a poradenskej spoločnosti Moore BDR.

„Skutočný dopad zníženia výšky uplatnených nákladov bude možné vyhodnotiť teda až v tomto roku. Finančné riaditeľstvo musí zverejniť aktualizovaný zoznam daňovníkov, ktorí si ho uplatňujú,“ dodal.

Ako kompenzáciu zníženia sadzby na VaV vláda zaviedla nový superodpočet nákladov na investície, ktorý má stimulovať realizáciu nových investícií do najmodernejších technológií. Tie sú previazané na koncept Priemysel 4.0.

„Ide o dodatočný odpočet nákladov na investície z daňového odpisu z preinvestovaného majetku, ktorý je vo výške od 15 až 55 percent. Nevýhodou je však to, že daňovníci musia preinvestovať minimálne jeden milión eur, pričom táto investícia musí presiahnuť sedemnásobok priemernej výšky investícií z posledných troch rokov (2019 až 2021),“ dodáva M. Kiňo.

To podľa neho znamená, že túto výhodu budú môcť využívať iba väčšie firmy, ktoré dokážu ročne preinvestovať minimálne túto sumu. Stredným a malým podnikom vláda týmito opatreniami znevýhodnila možnosti uplatnenia daňovej optimalizácie.

Populistické riešenia

Znížením a skomplikovaním superodpočtu vláda nielenže spomalila dobiehanie iných krajín EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ale znížila aj konkurenčnú výhodu atraktívneho prostredia pre investorov.

V Česku je superodpočet 100 percent, v Poľsku 200 percent na mzdy a 100 percent na ostatné náklady, dokonca v prípade výskumno-vývojových centier 200 percent na všetky náklady. V Maďarsku si firmy uplatňujú zhruba 300 percent iba na výskum.

„Najväčší rozdiel je v tom, že u nás prevažujú krátkodobé, neefektívne a populistické riešenia nad systémovými, ktoré by mohli priniesť reálnu zmenu. Superodpočet je toho smutným príkladom. Za sedem rokov ho úrady päťkrát zmenili,“ hovorí pre TREND manažér poradenskej spoločnosti Ayming Slovensko Marek Repko.

Napriek tomu ho vyše 800 daňovníkov uplatnilo dokopy 1 887-krát v hodnote približne 763 miliónov eur. To znamená približne 160-miliónovú úsporu na dani z príjmu. Rok 2021 bol z tohto pohľadu rekordný a štát tak stratil na daniach približne 56 miliónov. To rozhodne nie je suma, ktorá by mala rozpočtu ublížiť. Táto „investícia“ sa navyše štátu v horizonte najbližších rokov mnohonásobne vráti.

„Zníženie superodpočtu na vedu a výskum z 200 na 100 percent je veľmi nešťastné riešenie, ktoré nemá žiadne logické opodstatnenie. Pripravili sme sa totiž o jedinečnú výhodu, ktorú sme mali nielen voči krajinám V4, ale aj v rámci celej Európy. Táto zmena zasiahne všetkých,“ obáva sa M. Repko. Veľké podniky chceli podľa neho presunúť vývojových pracovníkov na Slovensko, no pri 100-percentnom odpočte to pre nich už nemá ekonomický význam.

Štát by mal podporovať aj malých

Na uplatnenie superodpočtu treba v princípe splniť tri základné podmienky. V prvom rade správne identifikovať projekt, ktorý si chce firma uplatniť, a to ešte predtým, než ho spustí. Ďalej nastaviť procesy pre sledovanie a vykazovanie nákladov. Tie treba evidovať oddelene a vytvoriť zákonom požadovanú dokumentáciu. Následne treba práce priebežne vyhodnocovať a po skončení fiškálneho roka správne vypočítať výšku nároku a pripraviť dokumentáciu.

„Veľa firiem robí chyby, že sa odpočtu začnú venovať až tesne pred podaním daňového priznania a do prípravy sa pustia bez odborníkov so skúsenosťami, ktorí garantujú správnosť postupu. Takto sa môžu vyhnúť situácii, kedy nevyužijú dostatočne potenciál odpočtu, či v horšom prípade sa pripravia o celkovú možnosť jeho uplatnenia,“ radí M. Repko.

Odpočet v Európe funguje v rôznych podobách desiatky rokov, treba sa nimi len inšpirovať. M. Repko je presvedčený, že najmä začínajúce firmy by ocenili možnosť čerpať ho aj v prípade, že dosahujú stratu. Napríklad ako daňový kredit do určitého stropu. „Ak chce štát podporiť aj menšie podniky, bolo by na mieste opätovné zvýšenie odpočtu na 200 percent. A to aj s prípadným zavedením rozumného odpočtového stropu napríklad na úrovni osem až 10 miliónov eur,“ dodáva M. Repko. Na súčasných TOP 10 uplatnených superodpočtov totiž pripadá až štvrtina z celkovej úspory na dani.

Repko tiež navrhuje rozdeliť uplatniteľné náklady na priame, ako sú mzdy a materiál, a na nepriame, ako sú napríklad odpisy či energie. Nepriame náklady by si mohli firmy uplatniť na základe skutočných nákladov, alebo formou paušálu do výšky napríklad 25 percent z priamych nákladov.

Treba sa inšpirovať úspešnými

Odpočet v Európe funguje desiatky rokov, v rôznych podobách, treba sa nimi len inšpirovať.  M. Repko je presvedčený, že veľa, najmä začínajúcich firiem, by ocenilo čerpať ho, aj keď dosahujú stratu, ako daňový kredit do určitého stropu.

„Ak štát chce podporiť aj menšie podniky, bolo by na mieste opätovné zvýšenie odpočtu na 200 percent, s prípadným zavedením rozumného odpočtového stropu (napr. 8-10 mil. eur.). Tým by sa zamedzilo to, že aktuálne TOP 10 uplatnených superodpočtov tvorí až 25 percent z celkovej úspory na dani, teda 40 mil. eur,“ dodáva M. Repko.

Taktiež navrhuje rozdeliť uplatniteľné náklady na priame, ako sú mzdy a materiál, a na nepriame, ako sú napríklad odpisy či energie. Nepriame náklady by si mohli uplatniť jedným z dvoch spôsobov, a to na základe skutočných nákladov, alebo formou paušálu do výšky napr. 25 percent z priamych nákladov. To by spoločnostiam pomohlo pri uplatnení nákladov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou vývojových prác, no reálne ich nevedia uplatniť.

Zdroj: TREND

______________________________________________________

Ayming pomáha financovať Vaše inovácie a firemné projekty. Vyriešime za Vás:

Superodpočet na výskum a vývoj
Revízia odpočtu na výskum a vývoj
Dotácie EÚ pre firmy
Osvedčenie o spôsobilosti vykonávať VaV
Patent box
Inovačný manažment

Ak máte záujem o bližšie informácie, neváhajte a kontaktujte nás.

Inšpiratívne príbehy inovatívnych firiem – stiahnite si bezplatnú brožúru plnú inšpirácie.
Ste na sociálnej sieti LinkedIn? My tiež! Sledujte aktuálne informácie na  LinkedIn ikona Ayming.

Zobraziť komentáre

Nekomentované

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *